Najtažšie je asi uvedomiť si, že každý správny bloger by dal celú svoju návštevnosť za úprimný komentár :)
______________________________________________________________________________________________________________

Just sentence .

25. march 2012 at 20:23 | Nadine |  JUNK
Jedna veta v spleti ostatných zasvietila z tmy. Niekto vyjadril moje myšlienky, ale nebola som to ja :)

,,Viem, že nechceš počúvať, aký je tento svet peklo, ale mal by si pochopiť, že muži aj ženy sú na jednej strane utrápené duše, ktoré v tomto pekle musia žiť, no zároveň sú to diabli, ktorí toto utrpenie spôsobujú."(úrývok z knihy Ľavá ruka boha - Paul Hoffman)

 

Favourite sites

25. march 2012 at 19:54 | Nadine
The best
/Radioactive Fox/ - proste rádiaktívna (veľmi nákazlivá)
/Snowy/ - zvláštna a originálna
/Keirra/ - chráni moje spomienky

Kam sa rada pozriem

Moja zem

22. march 2012 at 19:42 | Nadine |  Theme of the week
V každom článku sa nejakým dviným spôsobom prejavia moje myšlienky na život všeobecne aj keď si to neuvedomujem.
Moja zem. Téma bola asi myslená ako krajina. Lenže, ako som sa stihla presvedčiť, každý to pojal po svojom a ja asi nebudem výnimkou :)
Každý cíti sám, kde je jeho zem. Ako som už spomínala významov je veľa, ale každý píše o tom, v ktorom tú zem naozaj cíti.
Poviem pravdu, a to, že sa vo svojom živote cítim rozpoltená. Žijem v dvoch svetoch, ale ja sa nemením, na nič sa nehrám ani v jednom z nich. Rozdiel je iba v tom, že v každom ma vnímajú inak. A iba v jednom z týchto svetom sa cítim doma, kde cítim pevnú pôdu pod nohami. Samú ma prekvapuje, ako jednoducho by som sa jedného z nich vzdala, len aby som naplno mohla žiť, ten druhý. Samozrejme, to si iba myslím a je možné, že iba chcem aby to tak bolo...

(zdroj obrázku použitého k ilustrácii textu weheartit.com)

Tradičnejšie poňatie?
"Všade dobre doma najlepšie." Ľudia túto vetu hovoria už naozaj dlho, čo je len dôkaz toho, že ľudstvo sa v niektorých častiach svojej podstaty vôbec nemení, kedže táto veta pretrvala až dodnes. Ja s ňou súhlasím.
Kto tu už čítal zobár tých článkov, vie, že som melancholik a nehanbím sa za to. Neviem zabúdať a deststvo, minulosť pre mňa znamená vmožno viac ako pre iných. Cítim úctu k ľudom, ktorí to so mnou vydržali až do dnes a rada spomínam. Mám proste neuveriteľnú slabosť k ľuďom, ktorí tvoria moje detstvo a som im vďačná za to že tu sú. Chcem byť tam kde sú oni a ich mám doma. Môj domoc je moje mesto. A ja zatiaľ nemám ambície z tadialto odísť. Nie je to tak, že nič nechcem navštíviť, žeby som chcela zostarnúť tam kde som sa narodila, nespoznávať nových ľudí. Jednoducho je mi dobre tam, kde som a nechcem to meniť. Zmenou bydliska nezmeníš domov, domov je tam, kde máš srdce. A moje srdce sa ešte nepohlo ;)

Next articles